Rast sa prejavuje rôznymi spôsobmi

K pestovaniu rastlín som sa dostala veľmi neplánovane, ešte počas najsilnejšej vlny Covidových lockdownov. Vďaka pozatváraným obchodom a obmedzenému sociálnemu kontaktu sme viacerí mali šancu tráviť viac času s tým, čo sme mali k dispozícii okolo seba, buď v okolitej prírode alebo priamo doma. Mne tak jedného dňa padli oči na mojich päť, veľmi biedne vyzerajúcich izbových kvetov a po dlhých rokoch som rozhodla venovať im trochu pozornosti - presadiť, poliať, niektoré pohnojiť, iné zostrihať.. 

Odstrihnuté lístky mi bolo ľúto len tak vyhodiť, a tak som ich dala do pohára s vodou aby sa zakorenili. Pravda, nie všetky sa mi podarilo odstrihnúť tak, aby sa im to mohlo podariť, ale v tomto sú práve moje ťahavé rastliny úžasné - dávajú nekonečné množstvo možností na skúšanie :). Ani nie o 6 mesiacov, som už mala doma 3 úplne nové rastliny a neskutočne som sa z toho tešila. Cez online obchod som si nakúpila niekoľko ďalších druhov a začala sa rastlinám venovať a skúšať ich rozmnožovať. 

Pestovanie rastlín nás môže veľa naučiť. Na to, aby sa našim rastlinkám dobre darilo, však potrebujeme byť vnímaví na potreby jednotlivých druhov. Zbytočne by sme slnečnú rastlinku presviedčali, aby sa jej najlepšie darilo v tieni a naopak. Je potrebné všímať si aj tie najmenšie zmeny a učiť sa vytvárať im vhodné prostredie. Tento proces sa zároveň nedá nijako urýchliť. Každá rastlinka potrebuje svoj priestor a čas, a preto mňa osobne učia aj trpezlivosti. 

Svoje by o tom vedela povedať jedna z mojich mini rastlín - Zamioculcas zamifolia, ktorú moja netrpezlivosť skoro stála život. Tak ako veľa ďalších, aj túto som si domov priniesla ako odrezok jedého listu. Vložila som ju do pohára s vodou a čakala kedy sa zakorení. Trvalo jej to (na môj vkus) VEĽMI dlho! Po viacerých týždňoch som začala byť nervózna, či z toho niečo bude. Už, už som sa chystala vzdať to s ňou a zahodiť ju, keď som si všimla, že KONEČNE pustila korienky, a to najsilnejšie a najhrubšie, aké som dovtedy videla. Netušila som, kedy sa to zrazu stalo, no s veľkou radosťou som ju zasadila a tešila sa na to, ako sa bude ďalej formovať.

Prešlo leto, jeseň, zima....a na jar - stále nič. Rastlina zostala rovnako malá, rovnako nezmenená. Jeden list na stonke. Bola som z toho veľmi smutná. Pomaly som sa zmierila s faktom, že tentokrát som v rozmnožovaní zlyhala. Kedže som medzi časom získala rovnakú rastlinu už veľkú a mohutnú, pri jarnom presádzaní som usúdila, že tento jeden list mi nemusí “zbytočne” blokovať kvetináč, ani zaberať miesto na okne. Aj keď s ľútosťou, vyklopila som zeminu z kvetináča do sáčku na vyhodenie, a až vtedy som uvidela, ako VEĽMI sa môj jediný list na stonke naozaj zmenil! Vypestoval si totiž celú základňu koreňov, obrovskú buľvu a dokonca už tlačil aj malé výhonky - no všetko pod povrchom! 

Nemohla som tomu uveriť. Natešená som to všetko rýchlo vzala, posadila naspäť do kvetináča a s novou nádejou som každý deň čakala, kedy sa nové výhonky konečne ukážu nad zeminou. O niekoľko ďalších dní, po viac ako roku čakania, to prišlo - 3 krásne výhonky, z ktorých sa neskôr stali stonky plné lístkov, väčšie a silnejšie než ten pôvodný. Bola som ohromená a celé dni som sa naň nevedela prestať pozerať! 🤍. Tak veľmi ma to prekvapilo, ale aj potešilo. Zároveň mi táto skúsenosť pomohla uvedomiť si, že rast môže mať naozaj mnoho podôb a niektoré z nich, nemusia byť vždy na prvý pohľad viditeľné. 

Hneď mi pri tom napadlo, že aj vo svojom živote veľakrát vnímam veci presne takto. Akoby zaseknuto. Nie som si úplne istá, či je to o trpezlivosti, nejakých automatických očakávaniach, chýbajúcom sebavedomí, strachu, či nedôvere -  no občas naozaj, akoby som dlhšiu dobu stála na tom istom mieste a nech sa na určitú situáciu pozerám z ktoréhokoľvek uhla, nie a nie sa pohnúť vpred. Veci jednoducho nejdú...

Možno však, že sa práve vďaka tejto mojej rastlinke, budem vedieť odteraz na podobnú situáciu pozerať trošičku nádejnejšie. Môj malý bojovník mi totiž ukázal, že aj keď sa nám niekedy zdá, že veci stagnujú a premáha nás frustrácia alebo dokonca beznádej, práve vtedy potrebujeme ešte kúsoček trpezlivosti navyše. Trpezlivosť a štipku dôvery v to, že zmeny sa dejú...rast pokračuje...a proces ktorý úspešne začal, svoje 'nové lístky' v ten správny čas učite prinesie 🌱.

A možno až raz, keď sa na tento čas ohliadneme s odstupom, až vtedy uvidíme, aký veľký kus cesty je naozaj za nami.