Milujem sobotné rána.
Ten pokoj tesne po prebudení. Úľava, keď si človek uvedomí, že sa konečne nemusí nikam ponáhľať. Čistá Sloboda. Čas sa posúva oveľa pomalšie a my ho môžeme nechať len tak plynúť. Bez strachu, že niečo zmeškáme, bez stresu, že niekde musíme byť, bez akýchkoľvek očakávaní, ktoré treba naplniť.
Nech som mala v živote akúkoľvek prácu, obľúbenú, či menej, sobotné rána boli vždy tým, čo ma držalo nad hladinou. Potrebným nádychom pred ďalšími stresujúcimi dňami. Časom, kedy som si mohla užívať kľudné momenty a tešiť sa zo života, z voľnosti a zo všetkých tých možností, ktorými som si mohla spríjemniť deň.
Sobotné rána už roky bývajú dňom, kedy vstávam bez budíku. Mojím jediným dňom, kedy sa ráno môžem vyspať tak dlho, ako len chcem. Sobotné rána zároveň spravidla bývajú dňami, kedy vstanem ešte skôr, ako ktorýkoľvek iný deň :)
Práve tieto dni chcem mať totiž čo najdlhšie a najpomalšie. Skrátka špeciálne, poprepletané obyčajnými maličkosťami. Niekedy dlhé leňošenie v posteli, inokedy raňajky s priateľmi, prechádzka polospiacim mestom, výlet do pekárne, kytica kvetov z miestneho trhoviska, či kávička v obľúbenej kaviarni, ktorá v tieto rána tiež chutí extra výnimočne.
Je tak ľahké uviaznuť v chaose každodenného života..
Sobotné rána nám pripomínajú, že šťastie nie je niečo, za čím sa musíme hnať. Naopak, je to práve tu, vo chvíľach pokoja a odpočinku, v jednoduchých veciach, ktoré nás každý deň obklopujú. Je len na nás, aby sme to rozpoznali, vedeli si tieto momenty vychutnať a nechali sa nimi naplniť 💛
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára